Spoznajte reč tela psa
Každý majiteľ psa by mal ovládať minimálne základy komunikácie so psom lebo len tak sa môže medzi nimi vytvoriť správny vzťah. Pes je vo svojom živote 100%ne odkázaný na svojho pána preto je nutné vedieť rozpoznať jeho reč tela. Vzhľadom na to, že naša spoločnosť žije so psami v úzkom spolunažívaní tak aj pre ľudí ktorí psa nemajú je veľmi dôležité poznať reč psieho tela aby sa predišlo nechceným pohryznutiam.
Najdôležitejšími komunikačnými nástrojmi psov sú chvost, uši a postoj. Chvost je to prvé čo musíme pri kontakte s cudzím psom sledovať. Ak je stiahnutý pod bruchom, pes je bojazlivý a nechce sa s nami kontaktovať. Ak pritom má uši dopredu a pozerá na nás, len sa bojí ale pri pomalých pohyboch a pokojnom hovorení naňho sa k nemu môžeme priblížiť a jemne ho pohladiť. Ak pozerá pritom do zeme, bojí sa ale je odovzdaný a nechá so sebou bez problémov manipulovať. Problém je ak pozerá do očí, uši má úplne vzadu a cerí zuby – znamená to že sa bojí tak veľmi, až ide do obrannej agresivity a najpravdepodobnejšie pohryzie.
Pes stojaci v uvoľnenom postoji s voľne visiacim chvostom hľadiaci do očí sa cíti v pohode a môžeme sa ho dotknúť a pohladiť, po dotyku sa chvost buď zmení na vrtiaci a teší sa pohladeniu alebo sa stiahne a vtedy mu pohladenie nie je príjemné. Len pes ignorujúci cudzích sa neprejaví po dotyku nijako inak. Ak pes vrtí chvostom prirodzene do výšky chrbta, pohľad je do očí a uši nie sú stiahnuté tak sa teší kontaktu a bez problémov sa nechá pohladiť. Ak ale stojí napäto, chvost má zdvihnutý dohora, pohľad uprený a uši vpredu dáva najavo svoju dominanciu ktorá potencionálne môže prerásť do agresivity.
Horší prípad nastane keď pes je napätý, uši má vpredu, uprený pohľad a chvostom nevrtí – to je predposledná výstraha pred útokom, nasleduje cerenie zubov, zavrčanie a útok. Niektoré psy útočia aj bez varovania cerením zubov a vrčaním, určite je dobré na takéhoto psa nešiahať. Keby sme sa stretli s takýmto psom pusteným navoľno nebodaj väčšieho vzrastu a váhy, treba sklopiť zrak a pomaly sa mu otočiť chrbtom, pohľadom do očí ho môžeme vyprovokovať do útoku. Podľa sebavedomia psa je možné takto sa správajúceho sa psa zastrašiť roztiahnutím rúk, krikom a vykročením proti nemu ale oveľa bezpečnejšie je stiahnuť sa hlavne ak ide o veľkého a silného psa pretože pohryznutie by mohlo byť veľmi vážne.
Psy majú oveľa vyšší prah bolesti a sú odolnejšie voči bolesti preto sa nikdy nepúšťame do konfliktu so psom, hlavne so psom služobného plemena a výcviku ktoré sú vyslovene šľachtené na to aby boli nezastrašiteľné, čo sa na pretekoch testuje veľmi nátlakovými metódami ako sú údery palicou, hádzaním hrkajúcich plastových fliaš, silným krikom a aktívnou obranou napadnutého človeka. V psej reči rozlišujeme aj niekoľko druhov štekotu. Psy štekajú inak keď vyzývajú k hre, inak keď si niečo pýtajú, inak keď ochraňujú svoje teritórium či ohlasujú výtržníka, inak štekajú pri agresivite a inak pri úzkostných stavoch.
Oblizovanie má v psej reči významné miesto pri komunikácii, dávajú ním najavo radosť z prítomnosti osobu ktorú olizujú, nervozitu, podriadenosť aj osamelosť. Treba preto pozorovať ostatné okolnosti ktoré olizovanie sprevádzajú. Vo všeobecnosti treba okrem týchto všeobecných jasných znakov poznať svojho psa do detailu aby sme pochopili čo nám chce kedy naznačiť a na základe jeho reakcií predvídať ďalšie správanie.
Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto
