Ako ho naučiť povely ku mne, sadni, ľahni a zostaň?
Keď už psík dospel do štádia že chodí pekne na vodidle, je načase pristúpiť k učeniu základných povelov. Pri nácviku čohokoľvek musí byť pes kvôli lepšej ovládateľnosti na vodidle. Máme ho tak jednak pod dozorom a jednak ho môžeme skorigovať aj nadiaľku. Privolania za každej situácie je snáď najdôležitejší povel ktorý by každý pes mal ovládať no žiaľ málokedy jej tomu tak.
Najčastejšou chybou ktorej sa nový majitelia šteniatok dopúšťajú je ich vodenie navoľno. Malé šteňa je nutné naučiť zdržiavať sa neustále pri pánovi, čo je v rozpore s ich zvedavou povahou. Bez možnosti mať ho stále pod dozorom na vodidle ho ale spoľahlivé privolanie nikdy nenaučíme. Preto je treba pri každej vychádzke mať psíka na vodidle, učiť ho zdržiavať sa stále v blízkosti na dĺžku vodidla a usmerňovať ho napr. keby sa chcelo rozbehnúť za cudzím psom, človekom, loptou a podobne. Nácvik privolania začíname keď už šteňa dôverne pozná ťah vodidla.
Najlepšie sa učí na dlhom vodidle, tzv. stopovačke, ktorá ma 5 metrov a umožňuje psovi sa na túto dĺžku vzdialiť no stále ho máme plne pod kontrolou. Pustíme psíka na dĺžku vodidla, počkáme kým sa začne niečím zaoberať a následne naňho zavoláme menom či povelom „ku mne“ a jemne trhneme vodidlom. Pes zbystrí pozornosť a nalákame ho k sebe maškrtou ktorú dostane až keď príde. V prípade že nezareaguje a bude sa stále venovať niečomu inému, trhneme dôraznejšie a prípadne ho k sebe pritiahneme. Odmenu však môže dostať až keď príde sám lebo keby ju dostal zakaždým, začal by špekulovať či prísť hneď alebo sa dať dotiahnuť – veď odmenu by dostal tak či tak. Takže zistí že nemá veľmi na výber – buď príde sám a dostane odmenu alebo nepríde a je potrestaný trhnutím vodidlom a musí prísť aj tak len už bez odmeny. A on si veľmi rýchlo spočíta čo sa mu oplatí viac. Z vodidla ho môžeme začať púšťať až keď príde spoľahlivo na každé zavolanie. Z bezpečnostných dôvodov nie je veľmi vhodné púšťať psy sa „vyblázniť“ na sídlisku kým nemá pes 100%né privolanie lebo sa ľahko stane, že v zápale hry „ohluchne“ a hru bude považovať za zaujímavejšiu ako pánove privolanie. A tomu sa musíme každopádne vyhnúť aby pri hre nedošlo napr. k vybehnutiu na cestu či inému úrazu.
Nácvik sadnutia je jednoduchý. V jednej ruke v zatvorenej pästi držíme maškrtu psovi pred ňufákom, druhou rukou mu zatlačíme na zadok so slovným povelom „sadni“. Povel opakujeme maximálne raz a neustále tlačíme na zadok psa kým si nesadne. Ihneď potom musí prísť výrazná pochvala a odmena z dlane. Stačí tento cvik zopakovať 3 – 4 x za sebou niekoľkokrát denne a pes je schopný sa ho naučiť za 1 deň. Je potrebné ale po zvládnutí povelu doma skúšať to isté vonku, aby pochopil povel za každých okolností či vonku alebo vnútri. Rovnako je dobré dávať psíkovi misku s krmivom až potom, keď si sadne lebo je veľmi nepríjemné keď vyskakuje nakoľko môže misku vyraziť z rúk.
Povel „ľahni“ učíme po zvládnutí povelu „sadni“, kedy dávame ruku s odmenou na zem, pes ju začne oňuchávať a jemne mu zatlačíme na lopatky kým neľahne. Odmenu dostane okamžite s pochvalou. Aj nácvik povelu po prvotnom zvládnutí doma opakujeme vonku za rôznych podmienok.
Povel „zostaň“ učíme po zvládnutí prvých dvoch povelov a to tak, že psíka odmeníme maškrtou až potom, čo chvíľu zotrvá v sede či ľahu. Najlepšie je dávať mu maškrty v pár sekundových intervaloch pričom v prípade, že by zmenil polohu ho opäť upravíme a odmenu dostane až po zotrvaní. Vždy musíme byť pri každom tréningu trpezliví a dôslední, aby sa psík rýchlo a ľahko naučil čo potrebujeme a zároveň vedel, že odmena príde až po správnom splnení povelu.
Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto
